Delfíni za históriou v Trebišove

Delfíni za históriou v Trebišove

Dňa 5.3.2017 sa členovia ŠK NSŠ Delfín Košice vybrali do Trebišova navštíviť zrekonštruovaný kaštieľ. Na vlakovej stanici sa nás zišlo 32 a v Trebišove sa k nám pridali ešte ďalší traja, spolu nás bolo 35. Z vlakovej stanice v Trebišove je ku kaštieľu cca 30 minút. Kaštieľ pozostáva z barokovej budovy so štítovými fasádami, jazdiarne, maštale, čeľadínca, hospodárskej budovy a krásneho parku.

Prvá písomná zmienka o kaštieli sa zachovala z roku 1786, kde sa uvádza, že kaštieľ dal postaviť gróf Imrich Csáky s manželkou Rozáliou Engl von Wagrain. Ďalšie rody, ktoré kaštieľ preslávili boli rody: Drugethovcov, Perényiovcov, Csákyovcov a Andrássyovcov. Do dnešnej doby sa zachoval aj erb umiestnený na prednom štíte kaštieľa. Súčasne s kaštieľom sa začal stavať aj park. Výraznou osobnosťou v dejinách kaštieľa bola grófka Etelka Szapary, ktorá sa v roku 1818 vydala za Karola III. Andrássyho, a v roku 1838 sa natrvalo s manželom nasťahovala do Trebišova. Po jeho smrti v roku 1845 spravovala sama panstvo až do svojej smrti v roku 1876. Celý svoj majetok závetom rozdelila medzi svojich troch synov a kaštieľ v Trebišove pripadol grófovi Júliusovi Andrássymu s manželkou Katarínou Kenfedy, s ktorou mal tri deti. Gróf Július Andrássy v roku 1867 ako prvý uhorský ministerský predseda korunoval rakúskeho cisára Františka Jozefa I. za uhorského kráľa a rakúsku cisárovnú Alžbetu Bavorskú zvanú ako Sisi za uhorskú kráľovnú. V časoch l. svetovej vojny bol kaštieľ sídlom posádky rakúsko-uhorskej armády. V roku 1935 bol kaštieľ spolu s hospodárskymi budovami odovzdaný grófovi Michalovi Andrássymu.

My sme si prezreli kaštieľ s podrobným výkladom, len škoda, že v kaštieli sa nezachoval žiaden pôvodný nábytok, sú tu umietnené len doplnky, ktoré boli dodatočne zakúpené. Z prízemia kaštieľa sme sa presunuli do pivnice, kde sa nachádzá zariadenie na výrobu vína a sú tu aj vitríny prezentujúce terajších vinárov, ktorí majú licenciu na výrobu vína Tokaj.

Z kaštieľa sme sa premiestnili do jazdiarne, ktorá bola postavená v roku 1823 a využívala sa na ustájnenie jazdeckých koní. Dnes je tu zriadené múzeum zvierat žijúcich v Amerike, Afrike, praseloch a zvierat žijúcich na Slovensku. Táto expozícia je nádherná a stojí za to ju viedieť.

Z jazdiarne sme sa presunuli do expozície "Ľudová drevorezba a plastika Zemplína". Návštevníci expozície môžu obdivovať ľudové betlehemy, plastiky Ježiša Krista, Panny Márie, sv. Cyrila a Metoda, Piláta ako súdi Ježiša Nazaretského, zastavenie na Krížovej ceste a motívy ľudovej zábavy štylizované v ľudovom odeve.Tieto diela daroval múzeu za svojho života rezbár Jozef Porchinčák z Nového Ruskova.

Po prehliadke a podrobnom výklade sme sa vrátili na vlakovú stanicu a odtiaľ späť do Košíc obohatení o nové poznatky z histórie Zemplína. 


Text: Stanislav Dzureň

Foto:Stanislav Novotný