Delfíni na Peknej vyhliadke

Jeseň je v prírode nádherná a keď sa k tomu pridá aj krásne slnečné počasie, potom  môžete prežiť v kruhu priateľov jeden perfektný deň. Cieľom našich ďalších turistických potuliek bola jedna z najstarších tatranských osád Starý Smokovec.

Z Košíc vyrazilo 22 "Delfínov" v sobotu 13. októbra 2018 smer Vysoké Tatry. Trasu sme mali pripravenú a tak po príchode do Starého Smokovca sme sa presunuli k východziemu bodu na jedinú krížovú cestu pod Tatrami. Táto Kalvária nie je klasická, je výtvarnou výpoveďou umelcov. Autormi 14 zastavení sú profesionálni umelci z oboch strán Tatier. Vytvorili ich ako poctu naším veľhorám. Jednotlivé rezbárske diela pribúdali postupne od roku 2010 a posledné bolo dokončené v roku 2015. 

Kráčali sme pomaly a pri každom diele sme sa zastavili. Každý to prežíval po svojom, väčšina z nás si každý monument aj ohmatala. Lesnou cestou sme kráčali stále do kopca. Došli sme až na vrch Kalvárie k poslednému zastaveniu, ktoré je na mieste zvanom Pekná vyhliadka.

A veru toto miesto má v sebe zvláštne čaro a neostáva nič dlžné svojmu pomenovaniu. Je tu ticho pokoj, aj cudzí ľudia Vás pozdravia a z drevenej plošiny so zábradlím dookola je nádherný výhľad nie len na Starý Smokovec, ale na celé široké okolie. Všetci si to naplno vychutnávame. V čase obeda pod pekným dreveným prístreškom so sedením si robíme "bufet". Stromy dookola sú krásne sfarbené jeseňou a z pravej strany na nás dáva pozor majestátny Slavkovský štít. Popri občerstvení si prečítame pár informácii o Smokovci. Dozvedáme sa, že je administratívnym centrom Vysokých Tatier, je tu centrum Tatranskej horskej služby, hotely aj požičovne. Je aj významným dopravným uzlom Tatranskej elektrickej železnice, lanovka ide na Hrebienok a je východiskom na množstvo turistických trás. 

Po výdatnom oddychu schádzame turistickým chodníčkom späť do Starého Smokovca. Na jeho konci sa zastavíme pri altánku, kde z kohútika tečie Smokovecká kyselka.

Minerálka chutila všetkým. Má bohatú chuť aj históriu. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1764. Vyviera z prírodného prameňa pod Slavkovským štítom vo výške 1030 metrov. Kyselka má farbu železitej vody a nie je určená k dlhodobej konzumácii. Hovorí sa, že ak Vás nevylieči, aspoň Vás zasýti. Turisti ju často vyhľadávajú a aj preto je pravidelne kontrolovaná. Napili sme sa dosýta a môžeme pokračovať v ceste. Sme v Smokovci a do odchodu električky je ešte dosť času a tak prijímame pohostinnosť Koliby Kamzík a pochutíme si na miestnych špecialitách.

Je čas presunúť sa na stanicu a ozbrojiť sa dávkou trpezlivosti, lebo turistov sú ozaj plné Tatry a dostať sa do električky nie je až také jednoduché. Natlačení jeden na druhom cestujeme do Popradu. Ak sme si mysleli, že rýchlik pôjde prázdny, veľmi sme sa zmýlili a do Košíc sme niektorí stáli celú cestu. Aj tak nám to nepokazilo dobrú náladu z príjemne prežitého dňa v Tatrách.

Určite sa sem čoskoro vrátime, Tatry sú plné krásy v každom ročnom období.

Text a foto: Stanislav Novotný