O spoločenskú a kultúrnu budúcnosť nevidiacich a slabozrakých sa ako jeden z prvých začal zaujímať Francúz Valentin Haüy. V Paríži založil prvú školu pre nevidiacich, vypracoval prostriedky, aby zrakovo postihnutí mohli aj v dobe, v ktorej žil, čítať. Od roku 1946 sa deň narodenia Valentina Haüya, 13. novembra, pripomína ako Medzinárodný deň nevidiacich.

Valentin Haüy sa narodil 13. novembra 1745 v rodine tkáča v sídle Saint-Just-en-Chaussée v Picardii. Absolvoval klasické štúdium, počas ktorého sa naučil latinsky, grécky, hebrejsky a asi 10 ďalších živých jazykov. Pomerne rýchlo si začal na život zarábať prekladaním oficiálnych dokumentov - notárskych, obchodných - avšak aj súkromných listín. Ako ďalej uvádza internetová encyklopédia Wikipedia, v roku 1783 sa stal tlmočníkom kráľa, Admirality aj Parížskej radnice.

V roku 1771 sa zúčastnil na predstavení, ktoré na súčasnom Námestí Svornosti v Paríži (vtedy Námestie Ľudovíta XV.), ktoré pripravila skupina nevidiacich zo Saint Ovide. Valentina Haüya hlboko šokovalo, s akým posmechom "vítali" postihnutých miestni diváci. Hneď vtedy sa V. Haüy rozhodol, že založí školu pre nevidiacich.

V máji 1784 pri parížskom kostole Saint-Germain-des-Prés dal Haüy mincu mladému žobrákovi Francoisovi Lesueurovi. Mladík dobrodincovi povedal, že sa musel pomýliť, keď mu dal taký veľký peniaz. Lesueur sa stal prvým Haüyovým žiakom.

Vzdelaný muž svoju veľkú ideu, naučiť nevidiacich čítať, začal realizovať. Vytvoril veľké písmená a aplikoval ich na osobitný papier. S týmito pomôckami sa Lesueur naučil čítať, bol schopný skladať vety, zvládol pravopis a zvládol aj štyri základné matematické úkony - sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. Robil rýchle pokroky, čo Haüy už v septembri 1784 oznámil v Parížskom denníku. Od členov Akadémie vied dostal povzbudzujúce impulzy.

V roku 1783 istá filantropická spoločnosť otvorila dielňu, práčovňu, pre asi 12 nevidiacich. Vzdelávanie svojich chránencov spoločnosť zverila V. Haüyovi. Neskôr, v roku 1786 vznikol Ústav nevidiacich detí. Jeho cieľom bolo poskytnúť žiakom vzdelanie a zároveň naučiť ich manuálne pracovať.

Aktivity francúzskeho nadšenca sa dostali aj za hranice a ruský cár Alexander I. ho v septembri 1806 pozval do Sankt-Peterburgu, aby v meste na Neve založil školu. Rodák z Picardie pracoval v Benátkach severu 11 rokov. Po návrate do Paríža v roku 1817 už upadol do zabudnutia a zažil nejedno sklamanie. Až niekoľko mesiacov pred smrťou dostal povolenie, aby mohol vstúpiť do inštitúcie, ktorú založil a v tom čase sa už nazývala Kráľovský ústav mladých nevidiacich.

Haüy skonal 19. marca 1822 v Paríži, pochovaný je na cintoríne Pere-Lachaise. Vo Francúzsku v súčasnosti existuje Association Valentin Haüy (Združenie Valentina Haüya), ktoré je V službe pre nevidiacich a slabozrakých. Združenie bolo založené 28. januára 1889.

Autor: Ing. Martin Špak

Zdroj: www.souklule.edu.sk